Rozdiel medzi strojom a ručne fúkaným sklom
Jul 17, 2024
Zanechajte správu
Rozdiel medzi strojom a ručne fúkaným sklom
Strojovo fúkané sklo a ručne fúkané sklo hlavný rozdiel spočíva vo výrobnom procese, vlastnostiach výrobku, vzhľadových vlastnostiach, hmotnosti a pocite a technológii spracovania a zmyslu pre umenie.
• Proces produkcie:Strojové fúkanie sa spolieha hlavne na stroj na výrobu fliaš alebo na stroj na fúkanie pohárov, ktorý používa vysokotlakový plyn na fúkanie tekutého skla do tvaru, zatiaľ čo umelé fúkanie je použitie oceľovej rúry, jeden koniec na vyberanie tekutého skla, druhý koniec úst pracovníka na vyfúknite, vytvorte bublinu a potom do formy.
Strojovo fúkané:


Ručne fúkané:


•Vlastnosti produktu:Strojovo fúkané sklenené výrobky majú zvyčajne hrubšie steny a vysokú konzistenciu vo veľkosti, zatiaľ čo ručne fúkané majú tenšie steny a mierne odlišné špecifikácie. Vyžaduje sa minimálne objednávacie množstvo strojom fúkaného skla, zvyčajne MOQ vyžaduje aspoň 50,000 kusov. MOQ pre ručne fúkané sklo bude menšie, zvyčajne 500 kusov bude v poriadku.
•Charakteristiky vzhľadu:vzhľad strojovo fúkaných sklenených výrobkov je rovnomernejší, lineárnosť toku a spracovanie detailov nemusia byť také jemné ako ručné fúkanie; Výrobky z ručne fúkaného skla majú rôzne tvary, dobrú tekutosť a venujú väčšiu pozornosť umeniu a personalizácii.
•Hmotnosť a pocit:výrobky zo strojovo fúkaného skla sú zvyčajne ľahšie ako ručne fúkané sklo a sklo fúkané ústami má väčšiu váhu.


Fúkanie skla ako nová technika tvarovania skla, ktorá vznikla v polovici 1. storočia pred naším letopočtom, využívala pracovnú vlastnosť skla, ktorú sklári dovtedy nepoznali; nafukovanie, čo je expanzia roztavenej kvapky skla zavedením malého množstva vzduchu do nej. To je založené na tekutej štruktúre skla, kde sú atómy držané pohromade silnými chemickými väzbami v neusporiadanej a náhodnej sieti, preto je roztavené sklo dostatočne viskózne na to, aby bolo vyfukované a postupne tvrdne, keď stráca teplo.
Aby sa zvýšila tuhosť roztaveného skla, čo zase uľahčuje proces fúkania, došlo k jemnej zmene v zložení skla. S odvolaním sa na svoje štúdie starých sklenených zostáv zo Sepphoris v Izraeli Fischer a McCray predpokladali, že koncentrácia natrónu, ktorý pôsobí ako tavivo v skle, je o niečo nižšia vo vyfukovaných nádobách ako v nádobách vyrobených odlievaním. Nižšia koncentrácia natronu by umožnila, aby sklo bolo tuhšie na fúkanie.

Fúkanie do formy bola alternatívna metóda fúkania skla, ktorá prišla po vynájdení voľného fúkania v prvej polovici druhej štvrtiny 1. storočia. Guľa roztaveného skla sa umiestni na koniec fúkacej trubice a potom sa nafúkne do drevenej alebo kovovej vyrezávanej formy. Týmto spôsobom je tvar a textúra sklenenej bubliny určená skôr dizajnom na vnútornej strane formy než zručnosťou sklára.
Fúkanie skla ako nová technika tvarovania skla, ktorá vznikla v polovici 1. storočia pred naším letopočtom, využívala pracovnú vlastnosť skla, ktorú sklári dovtedy nepoznali; nafukovanie, čo je expanzia roztavenej kvapky skla zavedením malého množstva vzduchu do nej. Je to založené na tekutej štruktúre skla, kde sú atómy držané pohromade silnými chemickými väzbami v neusporiadanej a náhodnej sieti, preto je roztavené sklo dostatočne viskózne na to, aby bolo vyfukované a postupne tvrdne, keď stráca teplo.
Pri fúkaní sa tenšie vrstvy skla ochladzujú rýchlejšie ako hrubšie a stávajú sa viskóznejšími ako hrubšie vrstvy. To umožňuje výrobu fúkaného skla s rovnomernou hrúbkou namiesto toho, aby dochádzalo k prefukovaniu stenčených vrstiev.
Celá škála techník fúkania skla bola vyvinutá v priebehu desaťročí od jeho vynálezu. Dve hlavné metódy fúkania skla sú voľné fúkanie a fúkanie do formy.

Na výrobu vyfukovaných nádob sa často používajú dva typy foriem, konkrétne jednodielne formy a viacdielne formy. Prvý umožňuje vybrať hotový sklenený predmet jedným pohybom jeho vytiahnutím nahor z jednodielnej formy a vo veľkej miere sa používa na výrobu riadu a úžitkových nádob na skladovanie a prepravu. spojiť, čo umožňuje vývoj sofistikovanejšieho modelovania povrchu, textúry a dizajnu.
Transformácia surovín na sklo prebieha pri teplote približne 1 320 stupňov (2 400 stupňov F);[17] sklo vyžaruje dostatok tepla, aby vyzeralo takmer ako biele horúce. Sklo sa potom nechá "dojemné" (čo umožní bublinám vystúpiť z hmoty) a potom sa pracovná teplota v peci zníži na približne 1090 stupňov (2,000 stupeň F). V tomto štádiu sa zdá, že sklo má jasne oranžovú farbu. Hoci väčšina fúkania skla sa vykonáva medzi 870 a 1 040 stupňami (1 600 a 1 900 stupňov F), "sodnovápenaté" sklo zostáva trochu plastické a použiteľné už pri teplote 730 stupňov (1 350 stupňov F). Žíhanie sa zvyčajne vykonáva pri teplote 371 až 482 stupňov (700 až 900 stupňov F)
Špička dúchadla sa najskôr predhreje; potom ponorený do roztaveného skla v peci. Roztavené sklo sa „zhromažďuje“ na koniec fúkacej trubice takmer rovnakým spôsobom, ako sa viskózny med naberá na naberačku medu. Toto sklo sa potom valcuje na marver, čo bola tradične plochá doska z mramoru, ale dnes je to bežnejšie dosť hrubý plochý oceľový plech. Tento proces, nazývaný „marvering“[18], vytvára chladný povrch na vonkajšej strane roztavenej sklenenej guľôčky a formuje ju. Potom sa do potrubia vháňa vzduch, čím sa vytvorí bublina. Ďalej môže sklár nad touto bublinou zhromaždiť viac skla, aby vytvoril väčší kus. Akonáhle je kus vyfúknutý na jeho približnú konečnú veľkosť, spodok je finalizovaný. Potom je roztavené sklo pripevnené k tyči z nehrdzavejúcej ocele alebo železa nazývanej "punty" na tvarovanie a prenášanie dutého kusu z fúkacej rúrky, aby sa vytvoril otvor a aby sa dokončil vrch.
Existuje mnoho spôsobov, ako aplikovať vzory a farby na fúkané sklo, vrátane valcovania roztaveného skla v práškovej farbe alebo väčších kusov farebného skla nazývaného „frita“. Komplexné vzory s veľkými detailmi môžu byť vytvorené pomocou trstiny (tyče z farebného skla) a murrine (tyče rezané v prierezoch, aby sa odhalili vzory). Tieto kúsky farby môžu byť usporiadané do vzoru na rovnom povrchu a potom "pozbierané" prevalením bubliny roztaveného skla cez ne. Jednou z najnáročnejších a najkomplikovanejších techník výroby palice je "reticello", ktorá spočíva v vytvorení dvoch bublín z trstiny, z ktorých každá je stočená v inom smere a následne ich spojením a vyfúknutím finálnej podoby.
Stručne povedané, strojové fúkanie a ručné fúkanie má svoje výhody a obmedzenia, strojové fúkanie je vhodné pre veľkosériovú výrobu štandardizovaných produktov, zatiaľ čo ručné fúkanie je vhodnejšie na výrobu personalizovaných, umeleckých produktov.
--------Yancheng Jingxin Glassware Co., Ltd
Candy
